Okolím Hodruše

    Začíname na parkovisku pri Bani Starovšechsvätých (48°27'51.9"N 18°49'43.7"E). Tu je možnosť odparkovať auto.
    Parkovisko Hodruša

    Na toto miesto sa vrátite po našej trase. Od roku 2014 sa tu nachádza banská expozícia. Medzi rokmi 1992 až 2014 boli podzemné priestory rekonštruované, aby ste si mohli naplno vychutnať na vlastnej koži to, čo baníci v priebehu storočí zažívali denne.

    Aký nápis je nad vchodom do podzemnej expozície?

    Informácie

    Starší banskí odborníci z praxe, ale aj profesori štiavnickej Banskej akadémie opisovali túto zlato-striebornú baňu s nadšením a obdivom ako pravdepodobne najstaršiu v Hodruši. Pre zachované množstvo chodieb a vydobytých priestorov, vyrazených a vyrúbaných želiezkom a kladivom (kresanice), dlhé úseky kamenných múrov a výstuží chodieb budovaných „nasucho“ z voľne ukladaných kameňov bez spojovacieho materiálu (tzv. murovanice) a iné technické pozoruhodnosti. Baňu práve pre tieto jej výnimočné danosti nazvali učebnicou baníctva. O dávnovekosti bane svedčia viaceré tu nájdené historické predmety (zostatky keramických kahancov, kladivá, želiezka, kliny) a v poslednom období aj kamenné podložky slúžiace na vytĺkanie a drvenie rudy, ale tiež v stene kresanice vytesaný letopočet 1510. Prvá zachovaná písomná zmienka o tejto, už v tom čase činnej bani, odvádzajúcej dane, je z druhej polovice 14. storočia (1378). http://www.hodrusskehlbiny.sk
    Múzeum predstavuje vývoj razenia banských diel, dobývania nerastnej suroviny (zlato-striebornej rudy), vystužovania otvorených priestorov v časovom horizonte činnosti bane viac ako 700 rokov (XIII. až XX. storočie), ako aj geologicko-ložiskové pomery.
    Povrchová expozícia v budove bývalej správy závodu pozostáva z nasledujúcich súborov:

    • Vulkanológia, vznik Štiavnických vrchov a žilného systému štiavnicko-hodrušského rudného rajónu
    • História hodrušského baníctva
    • Zlato a zlatokopi
    • Pamätná izba štiavnického a hodrušského Nácka – fiktívnej postavičky baníka a huncúta
    • Tradičná hodrušská čipka
    • Banícke svietidlá, prilby a fajky (štiavničky) – neodmysliteľné pomôcky baníkov
    • Fotogaléria hodrušského baníctva
    • Mineralogická expozícia, Minerály – kvety baní

    Naše ďalšie kroky povedú dole po hlavnej ceste. Ešte sa neunavíte, lebo prejdete približne 200 metrov. Po pravej ruke hľadajte modro-biely portál (vchod do štôlne). To je aj ďalší bod vychádzky.

    Ktorý z prekopov sa nachádza pred Vami?

    Informácie

    No čo poviete? Je to baňa? Nie je to baňa? Po správnosti to nie je baňa. Baňou nazývame rôzne podzemné systémy šácht, štôlní alebo chodieb či už vodorovných alebo zvyslých, kde dochádzalo k dobývaniu minerálov. Je to jeden z prekopov k šachte Lill. Táto chodba neslúžila k dobývaniu ničoho, bola to len najkratšia cesta k šachte. Plnila dopravné účely. Za železnými dverami pokračuje chodba približne 100 metrov a na jej konci nájdeme už spomínanú šachtu, ktorej hĺbka sa odhaduje na 200 metrov. Na mieste, kde práve stojíte, vychádzala na povrch vyťažená ruda. O pár metrov vyššie sa nachádza aj horný prekop, kaďial na povrch vyvážali hlušinu. Tá sa vozila ponad cestu po železnom moste, ktorý tu stojí dodnes. Na vrchu šachty pracoval gápeľ. Gápeľ bol koňmi poháňaný navijak na laná, ktorý zabezpečoval fungovanie šachty v suchých obdobiach, keď nebol dostatok vody pre vodou hnané stroje. Za normálnych okolností stroje v šachte poháňala voda. Koleso neskôr nahradil vodnostĺpcový stroj, ktorý tu slúžil až do roku 1958. Tento konkrétny stroj je dodnes možné vidieť v Banskom múzeu v prírode v Banskej Štiavnici.

    Pokračujte doľava od prekopu popri prístrešku. Cesta mierne stúpa a mení sa na chodník pri prvých domoch. Vašou úlohou je nájsť miesto, odkiaľ budete mať dobrý výhľad do doliny oproti Vám. Nazýva sa Pivovarská preto, lebo na jej dolnom konci sa kedysi nachádzal pivovar. Ruiny kedysi známeho pivovaru z 15 storočia vidíme na ľavej strane za potokom. Fungoval do 18 storočia, neskôr bol odstavený z prevádzky konkurenčnými pivovarmi v Žarnovici a vo Vyhniach. Nad ním sa vypína Pivovarský vrch.. Ak si myslíte, že ste správne, ak by sa Vám mal naskytnúť podobný pohľad ako tento.

    Výhľad na Hodrušu

    Na konci tejto doliny sa nachádzajú pozostatky Býčieho tajchu (Stierteichu). Oproti Vám, na ľavej strane doliny dnes stoja rodinné domy. Kedysi tu však bola dôležitá časť spracovateľského závodu. Z dolného prekopu k šachte Lill, odkiaľ ste pred pár minútami prišli, vozili práve do centrálnej stupy rudu na ďalšie spracovanie. Že neviete čo je to stupa? Tak Vám to vysvetlíme. Ruda, ktorá sem bola privezená tu bola pomocou sústavy drevených tĺkov a vody rozbíjaná na menšie časti, až kým z nej nebol len jemný prach, ktorý sa zmiešaval s vodou a vznikal rmut. Rmut smeroval do žľabov, kde bol vibráciami, vodou a gravitáciou oddelený ťažký materiál od ľahkého. Ťažší materiál s obsahom zlata a striebra ďalej putoval na sušenie, odkiaľ bol opäť premiestnený do hút, kde ho čakalo tavenie. Ľahší materiál bez obsahu vzácnych kovov vytiekol do potoka.
    V tejto oblasti fungovalo veľa menších stúp, ktoré hnali veľké vodné kolesá. Na ich pohon však obyčajná voda z potoka nedostačovala a tak musel byť vybudovaný unikátny systém umelých vodných nádrží – tajchov. Jednotlivé tajchy boli medzi sebou pospájané vodnými kanálmi alebo štôlňami. Voda poháňala okrem stúp aj ďalšie stroje v baniach. Nevyhnutné bolo odčerpávanie podzemnej vody pumpami. Tieto pumpy na odčerpávanie vody poháňala paradoxne voda.
    V roku 1906 bola stupa demontovaná a ďalej už len chátrala. Dnes je možné vidieť už len základy murovanej budovy, ktoré sa nachádzajú za rodinným domom. Medzi zaujímavosti tohto miesta patrí to, že Hodrušský potok tu kvôli haldám tečie od 18. storočia popod zem na úseku približne 500 metrov.


    Pokračujte ďalej po chodníku, až kým nenatrafíte na biely dom s balkónom okolo prvého poschodia. Fotografia Vám pomôže ho nájsť.

    Dom v Hodruši

    Aké číslo je na pravo hore od dverí?

    Informácie

    Dom, pred ktorým stojíte sa volá Vachhaus. Názov je z nemčiny (Wachhaus) a v preklade to znamená „strážny dom“. Okrem cirkevných stavieb je práve Vachhaus jedna z najstarších dodnes existujúcich stavieb. Dobové písomnosti prezrádzajú, že bol postavený roku 1536.
    Jeho funkcia bola obranná. Tvoril predsunutú pozorovateľňu pre časti doliny, kam nebolo dobre vidieť z dovtedy existujúcich stanovíšť. V dobách tureckých vpádov, náboženských nepokojov a povstaní v dome nepretržite dňom i nocou vykonávali svoje povolanie generácie hodrušanov. Nad domom je malá štôlňa, z ktorej si strážnici brali vodu. Okrem obrany pred armádami bránili Hodrušu aj pred požiarmi. Nejeden požiar bol včas uhasený práve vďaka nim. Využijeme polohu domu a výhľad od neho a povedzme si niečo o Hodruši, ktorú máte ako na dlani.
    Vznikla spojením obcí Banská Hodruša, Dolné Hámre, Baňa, Vrch a Kopanice. Dnes má 2200 obyvateľov. Dôkazy o osídlení siahajú do dôb dávno minulých. Nálezy bronzových sekier, ktorých vek sa datuje na 2400 až 2700 rokov len podčiarkujú význam tohoto miesta. Táto obec, učupená na dne doliny na prvý pohľad pôsobí všedne. Ale predsa v sebe skrýva niečo výnimočné. Jej podzemie a podzemie okolitých kopcov je skrz na skrz prevŕtané stovkami kilometrov chodieb. Nepretržitá ťažba tu prebieha už stovky rokov, čo dokazuje komplikovaný labyrint chodieb a šácht. Od dávna sa tu ťaží zlato a striebro. V posledných desaťročiach pribudla ťažba zinku, olova a medi.
    Poctivé banícke remeslo sa tu dedí zo starých otcov na otcov a z otcov na synov už tisícky rokov. Hodrušské bane tvoria významný podiel banskoštiavnicko- hodrušského rudného regiónu. V miestnych baniach sa vyťažilo 47 ton zlata a bezmála 2,5 tisíc ton striebra, ale honosné budovy, veľké pánske sídla ani prezdobené námestia tu nenájdeme. Naopak, život tu prebiehal skromnejšie. Čarovnú atmosféru obce dotvárajú banícke domčeky prilepené na príkrych svahoch. Dodnes tu nájdeme stovky banských a technických pamiatok, lebo Hodrušania sa o ne celé storočia príkladne starali. V Hodruši dnes nájdeme viac banských technických pamiatok ako v Štiavnici.

    Teraz si môžete vyskúšať, ako pracovali mladý chlapci na stráži. Keď uvideli nebezpečenstvo, bežali chodníkom ku klopačke, kde klopačkár vyhlásil poplach. Aj Vaše ďalšie kroky povedú ku klopačke. Tak čo, pobehnete si pre zdravie?
    Nasledujte chodník pomedzi domy. Ak pôjdete správne, dorazíte na asfaltovú cestu, ktorá vedie stredom doliny. Keď už budete na ceste, tak hľadajte starý dom s nápisom „Leute Haus“.
    Našli ste ho? Tabuľa na dome Vás uistí, že áno. Stojíte pred jednou z najstarších budov v Hodruši. Predpokladá sa, že bola postavená už v 14. storočí ale písomné zmienky uvádzajú až obdobie okolo roku 1503.

    Spočítajte 2 roky uvedené na tabuly a napíšte výsledok

    Informácie

    Ďalej pokračujte pár metrov po ceste hore a hľadajte šípku, ktorá Vám ukáže cestu k ďalšiemu bodu našej vychádzky. Ako indícia Vám poslúži odporúčanie: Klopať nemusíte, klopalo sa tu už dosť.

    Prišli ste po miernom stúpaní k budove s vežou? Tak ste správne. Nachádzate sa pred budovou klopačky. Jej vznik sa datuje do roku 1521 a nesúvisí len s banskou činnosťou, ale aj s banským povstaním. Práve Banská Hodruša bola jedným z centier povstania v rokoch 1525 a 1526. Jej 14 metrov vysoká hranolovitá veža je postavená v renesančnom slohu. Na jej vrchole nájdete drevenú ochodzu so šindľovou strechou. Nad ochodzou bola kedysi dávno upevnená drevená klopačka, ktorú už dnes nahradila replika. V tomto mieste každé ráno klopačkár zvolával baníkov do práce. Medzi jej vedľajšie funkcie patrilo aj klopanie pri pohreboch baníkov alebo obrana dediny. Z jej polohy vyplýva, že bola dobrá pozorovateľňa a jej zvuk sa rozliehal široko-ďaleko. Medzi jeden z mnoha unikátov tejto budovy patrí ručne kovaný hodinový stroj, ktorý v roku 1779 zhotovil majster V. Reuprich. Stroj je napojený na na zvon a v štvťhodinových intervaloch udiera na zvon. Ale niekedy je zvuk zvonu aj na škodu. Rozlieha sa až príliš ďaleko a to je nie vždy žiadané. Preto sa zvyklo klopávať dreveným kladivom na drevenú dosku. Malo to ešte jednu veľkú výhodu. Teda dokonca aj dve. Prvou je, že kladivkom sa dajú posielať rôzne zvukové správy, ktoré rozlúštia len ľudia, čo vedia heslá. Druhou je, že pokazený alebo zničený zvon sa nahrádza dlho. Dosku šikovný majster vyrobí za pár hodín. V tejto obci si život bez klopania a signálov ľudia nevedeli predstaviť a preto to nemohli riskovať. Práve do miest, kde stojíte, bežal chlapec oznamovať, to čo zistil strážny dom, kde ste boli pred pár chvíľami. Ešte stojí za zmienku, že na našom území sa zachovalo 5 klopačiek. Z toho len táto jedna bola postavená presne na svoj účel. Ostatné boli postavené ako súčasť úradu, vezenia alebo pokladnice.

    Vráťte sa naspäť na cestu a pokračujte smerom hore. Hľadajte biely kostol so špicatou vežou, ktorý ma na špici dvojkríž.

    Nájdite na kostole tabuľu a doplňte posledný riadok Vďačný...

    Informácie

    Prezradíme, že sa jedná o katolícky Kostol sv. Mikuláša. Stavebne je to najstarší dodnes zachovaný objekt obce. Bol postavený v neskoro-gotickom slohu v roku 1387. V rokoch 1564 až 1573 bol opevnený hradobným múrom. V roku 1577 z bočnej strany pristavili renesančnú hranolovitú vežu a v rovnakom slohu upravili aj loď kostola. Hlavný oltár je z barokového obdobia. Medzi zaujímavosti patrí hlavne Boží hrob, ktorý je vyzdobený kryštálmi minerálov, ktoré do jedného pochádzajú z baní v tomto regióne.

    Výborne! Pokračujte cestou opäť do kopca a po ľavej ruke hneď pri ceste hľadajte portál. Je dosť veľký, tak by ste ho nemali prebehnúť. Je murovaný a má preklad ponad vchod.

    Aké je číslo najbližšieho domu?

    Informácie

    Nachádzate sa pred štôlňou Birnbau. Štôlňa Birnbaum sa zaraďuje k najstarším a najvýznamnejším bansko-technickým pamiatkam Štiavnicko-Hodrušského rudného revíru. Jej ústie s portálom sa nachádza v nadmorskej výške 448,3 m.n.m. Má zachovaný vstupný portál jednoduchého lichobežníkového tvaru, v nadpraží s výklenkom pre sošku patróna bane.
    Presný rok začiatku razenia štôlne nie je možné v archívnych dokumentoch vypátrať, informácie o prvých banských mapách z územia vtedajšieho Horného Uhorska sú známe až od začiatku 16. storočia. Na nešťastie Banskoštiavnický meststký archív, pod ktorého pôsobnosť Banská Hodruša ako časť mesta patrila, zničili požiare. Vek štôlne Birnbaum je možné odvodiť len odhadom. Prvá zachovaná písomná zmienka o štôlni Birnbaum pochádza z roku 1547 v súvislosti s delením kuxov (v dnešnom ponímaní podielov alebo „akcii“), čo znamená, že štôlňa v tom čase už produkovala zisky z rudných žíl. Musela teda byť vyrazená pravdepodobne po žilu Finsterort pri šachte Michal/Althandel vzdialenej cca. 700 metrov. Nepriamym dokazom o výrazne staršom pôvode štolne je fakt, že prvý gotický farský kostol Sv. Mikuláša je postavený na plošine z haldového materiálu vyvezeného z Birnbaum štôlne. Spomínaný kostol bol dostavaný v roku 1387, čo znamená, že štôlňa Birnbaum mala značnú dĺžku už 150 rokov pred prvou dochovano u písomnou zmienkou o nej. Vyrazenie niekoľkých stovák metrov jej chodieb vytvorilo dostatočný objem haldoviny na základ plošiny stavby kostola. Pokiaľ vezmeme v úvahu pomalý postup banských prác vzhľadom na vtedajšie technológie razenia pomocou kladivka a želiezka a dobu potrebnú na stabilizáciu haldy ako základu pre stavbu kostola, nebudeme ďaleko od pravdy, ak začiatok prác v štôlni Birnbaum budeme datovať na koniec 13. až začiatok 14. storočia.

    Pokračujte smerom hore. Cestou budete prechádzať okolo štôlní Finsterort a Mikuláš. Finsterort bola otvárkovou, významnou obzorovou štôlňou žily Finsterort a Brenner, jedna z najstarších (12. - 13. storočie). Ručne kresané chodby dosahujú dĺžku cez 1800m. Má necitlivo prestavané ústie ako záchytný vodojem.
    Štôlňa Mikuláš je jednou z najstarších (13. a 14. storočie) a takisto najvýznamnejších štôlní v blízkom rudnom poli. Vstupný portál je značne zdevastovaný, prístup k nemu je sťažený.
    My však pokračujeme po žltej turistickej značke. Slnečné hodiny po pravej ruke len potvrdia, že idete správne.
    Slnečné hodiny
    Ešte pár stovák metrov do kopca a ste pri ďalšom bode. Po ceste máte aj označené stúpanie pre cyklistov so sklonom 14%. Hľadajte po pravej ruke na dne doliny tajch. Tam si povieme niečo viac o ňom.
    Našli ste ho?

    Zaslúžite si prestávku. Na lúke nad tajchom si môžete oddýchnuť pri pohľade na vodu a časť Hodruše, ktorú vidíte pred sebou. Tajch nesie názov Brennerštôlniansky a nachádza sa na v bočnom údolí Hodrušskej doliny, ktorú domáci nazývajú Grintál. V preklade to znamená „zelené údolie“ a keď ste na týchto miestach na jar alebo v lete tak pochopíte prečo. Koruna hrádze sa nachádza vo výške magických 555 metrov. Dĺžka tajchu je 70 metrov a šírka 40 metrov. Výška hrádze na náveternej strane dosahuje 15 metrov. Objem zachytenej vody sa blíži k 20 000 m3. Postavený bol okolo roku 1584. Vodu zbieral z okolitých kopcov a zachytával ju pre ďalšie použitie. V polovici 20. storočia majiteľ pozemku úmyselne hrádzu poškodil.

    Ak ste si už oddýchli, pokračujte po žltej značke. Teraz pôjdete cez lúky a lesy, tak sa nenechajte rušiť a užívajte si prírodu. Stále choďte po lesnej ceste a žltej značke až prídete k veľkému krížu. Cestou miniete jeden menší kríž po pravej ruke tak sa nenechajte oklamať. Keď prídete k smerovníku, ktorý je na fotke, tak to najhoršie už máte za sebou a ste na správnej ceste.

    Smerovník

    Pokračujte po červenej značke, ktorá smeruje na Červenú studňu. Po 500 metroch musíte opustiť cestu a vydať sa lesom doprava. Neopúšťajte hrebeň a nájdete najkrajší bod vychádzky. Je to skala, odkiaľ dovidíte možno až na koniec sveta. Aby ste neblúdili, k dispozícií na konci článku je mapa. Pre zdatných a dobre vybavených turistov pridávam súradnice, na ktorých odbočíte do lesa. 48°28'30.2"N 18°50'41.4"E. Cez pingové pole sa dostanete až na kvarcitové bralo, ktoré sa nazýva Havrania skala. Ak ste už na skale tak majte na pamäti, že pod Vami sú jedny z najstarších dobývok v regióne. Nachádzajú sa na severnej strane brala o pár metrov pod Vami. Tieto dobývky nesú známky rozpojovania horniny kladivkom a želiezkom, ale aj sádzania ohňom. Pozor, pohybujete sa v extrémnom teréne a tak sa sústreďte, kam stúpate. Môžete sa pozrieť aj do bane, ktorá je vyrazená na žile Rabenstein. Miesto si dôkladne poobzerajte a poprechádzajte sa všade okolo. Možno objavíte aj niečo nové.
    Ak ste už s obhliadkou na tomto mieste skončili, pokračujte lesnou cestičkou na sever smerom dole. Postupne začnete klesať strmšie a strmšie až sa dostanete na prudkú ľavotočivú zákrutu. Tam spozornite a začnite hľadať portál štôlne.
    Našli ste? Je to štôlňa Florián. Je veľmi rozsiahla a stratiť sa v nej nie je problém. Za dobu jej existencie tam už skončilo viac zvedavých ľudí. Štôlňa je jedným z obzorov bane Jozef, razená bola ako prekop z nadložia žily Jozef dobývanej najmä v 18. a 19. storočí. Nachádza sa asi 300 m smerom na SZ od lokality Rabenstein, pri chodníku vedúcom z Hodruše a štôlne Jozefi na Rabenstein a cestu po hrebeni (Krížik) vo výške 710 m .n. m. Vstupný portál je postavený z prírodného kameňa, bez použitia spojovacieho materiálu.
    Pokračujte smerom dole do dediny. Určite sa nestratíte, lebo väčšina ciest Vás privedie na hlavnú cestu a tá Vás dovedie na štartovací bod tejto vychádzky. Len si držte v hlave, že musíte stále klesať

    Mapka