eBikom za krásami Spiša

    Vitaj na eBikovej trase za Krásami Spiša. Sme radi, že si si vybral našu aplikáciu ako sprievodcu po zákutiach tohto historického regiónu. Na úvod ale zistíme, či stojíš na štarte, tam kde máš.

    Koľko hodinových ciferníkov sa nachádza na najvyššej kostolnej veži na Slovensku?

    Najcharakteristickejšiu časť siluety mesta tvorí neogotická veža kostola vysoká 87 m, postavená v rokoch 1892 -1893 podľa plánov profesora Imricha Steindla. Je najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Na jej štyroch stranách sa nachádza až sedem hodinových ciferníkov, ktoré poháňa jeden hodinový stroj. Poskytuje nádherný výhľad na mesto a široké okolie. Návštevníci pri výstupe na vežu majú možnosť obdivovať päticu zvonov. Na veži sú umiestnené drevené sochy štyroch evanjelistov vysoké 3,25 m a vážiace 800 kg. Sochy sú dielom sochára Júliusa Fuhrmanna pochovaného na tunajšom cintoríne.
    Teraz štartuj svojho tátoša a ideme ďalej. Ak máš ale záujem si vypožičať nejaké to žihadlo, či už s elektrickým pohonom, alebo nie, klikni na ďalšie stanovište.

    A teraz je na čase posunúť sa na ďalšie stanovište. Na konci, alebo začiatku, námestia (smer PP) sa nachádza socha. Aby si vedel/a odpovedať na ďalšiu otázku, musíš sa k nej dostať.

    Kto je stvárnený na soche umiestnenej na začiatku šošovkovitého námestia?

    Ján Nálepka, 7. mája 2004 prezidentom Slovenskej republiky vymenovaný do hodnosti brigádneho generála in memoriam, sa narodil 20. septembra 1912 v neďalekej obci Smižany. V roku 1931 absolvoval učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi.

    Ako učiteľ pôsobil v Hornej, neskôr Dolnej Marikovej, Bielych Vodách, Stupave a Porube pod Vihorlatom. Učiteľa povolali v marci 1939 na maďarský a na jeseň na poľský front. V roku 1941 bol odvelený na východný front. V auguste 1942nadviazal pri bieloruskom meste Kopceviči aj s ďalšími dôstojníkmi Zaisťovacej divízie Slovenskej armády kontakt s obyvateľstvom a partizánmi. Sústredil okolo seba antifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov a vojakov.

    Na to, aby si vedel/a kam ďalej:

    Bonusová otázka na získanie časti mapy: Koľko obyvateľov má mesto Spišská Nová Ves?

    A teraz ideme smer Harichovce. Pri kostole ťa čaká ďalšia otázka...choď podľa mapy.

    Ak si šiel správne, po hlavnej ceste, tak sa práve nachádzaš v malebnej obci Harichovce. Pri kostole sa nachádza smerovník a tam zistíš správnu odpoveď na nasledujúcu otázku a dozvieš sa niečo viac o tejto dedine:

    V akej nadmorskej výške sa nachádza obec Harichovce? Je to napísané na smerovníku pri kostole, stačí to nájsť.

    Historické dokumenty uvádzajú rok 1268 ako vznik obce, avšak nik nepochybuje, že sú staršie. Ako zakladateľ sa uvádza šoltýs menom Waldemar, ktorý priviedol nových nemeckých kolonistov a usadil ich tu. Isté je, že od uvedeného roku sú Harichovce už významnou obcou, pretože už majú vlastnú faru a farára, ktorý mal veľký vplyv. Obyvatelia mohli používať rôzne výsady, najmä osobnú slobodu, samosprávu t.j. honosy voliť richtára a mestskú radu, právo využívať lesy a toky na lov zveri a rýb, využívať nerastné bohatstvo, výsadu používať nemecké právo, oslobodenie od závislosti na spišskom županovi. Tieto výsady potvrdil panovník Štefan V. v roku 1271. Týmto sa Harichovce zaradili medzi plnoprávne spišské mestá.

    Určite netreba zabúdať, že z tejto malebnej Spišskej obce pochádzajú aj bratia Hudáčkovci, hokejoví reprezentanti Slovenska.

    Z Harichoviec sa poberieme smer Levoča. Toto historické mesto má naozaj čo ponúknuť svojím návštevníkom. Choď stále po hlavnej ceste, až za úvodnú tabuľu mesta Levoče, kúsok dole kopcom a po pravej ruke budeš míňať odstavnú plochu. Pozor, je to hneď za kopcom, aby si stihol/a zabrzdiť. Pretože tam ťa čaká nasledujúca otázka:

    Výrobe akých produktov sa venuje firma Overall?

    Spoločnosť OVERALL spol.s r.o. bola založená v roku 1991 a jej činnosť sa zameriava na výrobu pracovných a ochranných odevov.

    Od svojho vzniku prešla spoločnosť dynamickým vývojom, rozšírením a modernizáciou výrobných priestorov, strojného a technologického zariadenia.

    V súčasnosti má spoločnosť svoje výrobné prevádzky v Spišskej Novej Vsi, Levoči a Krompachoch, v ktorých pracuje celkovo 280 zamestnancov.

    Firma je známa vysokou kvalitou vyrábaných výrobkov, či už s pohľadu používaných materiálov alebo kvality spracovania. Sortiment výrobkov sa neustále dopĺňa a rozširuje, aby sa prispôsobil požiadavkám odberateľom a trendom na trhu.

    Fuh, ale si sa zapotil/a pri tejto otázke, čo? Ak nie, tak teraz sa určite zapotíš, pretože ťa čaká kopec. Tak šliapni do pedálov a na námestí nezabudni odpovedať na otázku.

    Ak nevieš kadiaľ: na kruhovom objazde použi druhý výjazd, následne pokračuj hore (POZOR, nechoď hlavnou cestou) a uličkami pomedzi historické budovy, kvalitné stúpanie a zopár spomaľovačov sa dostaneš priamo na námestie.

    Komu je zasvätená bazilika na námestí v centre Levoče?

    Bazilika sv. Jakuba je najväčšou sakrálnou stavbou na Spiši a má druhú najvyššiu vnútornú výšku lode na Slovensku (po košickom Dóme svätej Alžbety). Svojím cenným interiérovým vybavením (kolekcia gotických krídlových oltárov, vzácny mobiliár, viacero jedinečných umeleckých diel) sa radí medzi najcennejšie historické pamiatky u nás. Dôkazom toho je nielen mimoriadna návštevnosť chrámu ale tiež skutočnosť, že aj vďaka nemu bola Levoča v roku 2009 zapísaná do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

    Na to, aby si zistil/a odpoveď na nasledujúcu otázku je potrebné dostať sa do parku. Ak si prišiel na námestie zo spodnej strany, park sa nachádza presne na opačnej strane námestia. Je tam zopár stromov, lavička a tu je otázka:

    Ktorá významná osobnosť Slovenskej literatúry študovala v Levoči a má svoju sochu v parku pred mestským úradom?

    Ľudovít Štúr – vzdelanec, kodifikátor spisovnej slovenčiny, publicista, básnik, pedagóg a vodca štúrovského hnutia. Považuje sa za jednu z najvýznamnejších osobností moderných dejín slovenského národa.

    Uzákonením spisovnej slovenčiny začala narastať sebadôvera národa, zvyšovala sa kultúrna úroveň a vzdelanosť širokej vrstvy ľudu. Tieto skutočnosti vrchnosť znepokojovali. Ľudovít Štúr pôsobil v tom čase ako zástupca profesora Juraja Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej a v Spoločnosti česko-slovanskej na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Pod vplyvom Ľudovíta Štúra sa na Evanjelickom lýceu v Bratislave sformovala nová generácia obrodencov – štúrovci a Katedra reči a literatúry československej sa stala centrom národného hnutia. Pre tieto jeho aktivity ho 31. 12. 1843 zbavili školskí a cirkevní hodnostári funkcie námestníka. Viacerí rozhorčení študenti odišli z toho dôvodu študovať do Levoče. Táto vzbura študentov proti školskej vrchnosti mala veľký význam v slovenskom študentskom hnutí a levočské Evanjelické lýceum zohralo v národnohistorickom vývoji v 19. storočí dôležitú úlohu.

    Práve za týchto osudných udalostí a počas protestného odchodu študentov z Bratislavy do Levoče vznikla hymnická pieseň „Nad Tatrou sa blýska“. Autorom jej textu je Janko Matúška a napísaná bola na nápev ľudovej piesne „Kopala studienku“.

    A ideme ďalej. Ak si stále nemal dosť kopcov, teraz nasleduje asi najväčšie stúpanie. Ale poviem ti, že ten výhľad čo ťa čaká hore, naozaj stojí za to. Áno, ideme na Mariánsku horu. Ak más eBike zbehni to určite po "aleji", je to rýchlejšie a prudšie stúpanie ti vôbec nebude prekážať. Ak si na obyčajnom bicykli, tiež môžeš skúsiť vyšší level, ale existuje aj cesta pre motorové vozidlá, ktorá je dlhšia, ale o to vedie miernejším stúpaním. Je to na tebe.

    Ak by si nevedel/a presne ktorým smerom, ponúkame ti mapu:

    Ktorý významný cirkevný predstaviteľ navštívil toto pútnické miesto v roku 1995?

    Zosnulý pápež Ján Pavol II. prichádzal na Slovensko opakovane. Po návšteve v roku 1990 nasledovala viacdňová štátna a pastoračná návšteva v roku 1995. Vtedy, okrem Nitry, Šaštína a Prešova, zavítal 3. 6. 1995 aj na mariánske pútnické miesto v Levoči. Svätej omše, ktorú tu celebroval pápež Ján Pavol II. na oltárnej tribúne, sa zúčastnilo 650 tisíc pútnikov zo Slovenska i zahraničia.

    Ku Kostolu Navštívenia Panny Márie (bazilika minor) na Mariánskej hore je možné bežne dôjsť peši, autom aj autobusom. Okrem hlavného kostola sa na vyvýšenine (760,5 m n. m.) nachádza gréckokatolícka kaplnka, pútnický a exercičný dom, juhozápadne od baziliky vonkajší oltár, severovýchodne kaplnka Panny Márie s vyvierajúcim prameňom a pred západným vstupom do baziliky stojí socha sv. Jána Nepomuckého.

    Počas hlavnej púte, ktorá sa koná každoročne vždy v prvý júlový víkend, je možné dostať sa na pútnické miesto iba peši alebo kyvadlovou autobusovou dopravou, ktorá slúži z kapacitných dôvodov hlavne chorým a starším.

    Po menšom oddychu, načerpaní síl a tekutín ideme ďalej. Teraz nás čaká lesná cesta až do obce Uloža, ku ktorej sa viaže nasledujúca otázka. Na to aby si sa dostal/a do Ulože ta mierne usmerníme. Od baziliky odchádzaš zjazdom (ak si prišiel cestou pre peších, tak pokračuj ako keby ďalej asfaltovou cestou.) Naleduje menší zjazd, po ľavej ruke parkovisko, ideš ďalej až kým sa nedostaneš k pravotočivej zákrute. V nej je možnosť odbočiť na lesnú cestu, je tam aj rampa a presne tam pôjdeš. Stále po ceste, až sa napojíš na červenú značku, ktorá ťa zavedie do Ulože a tu je otázka pre teba:

    Ktorý svätec sa nachádza v erbe obce Uloža?

    Uloža sa spomína v roku 1280 ako majetok vdovy komesa Gebula. Obec je doložená z roku 1280 ako Olusa, neskôr ako Olus (1284), Kypperserde (1312), Köperen (1328), Wlose alias Keperehrn (1564), Uloza (1773), Ulosza (1786), Úloža (1920), Úloža (1927); maďarsky Ulozsa, Köperény; nemecky Köppern, Köpperschern. Obec sa stala poddanskou obcou Levoče. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu a pastierstvu.

    Koncom 16. storočia mala obec 16 domov, v roku 1787 mala 46 domov a 303 obyvateľov, v roku 1828 mala 56 domov a 403 obyvateľov.

    Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pracovali v lesoch. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci, časť obyvateľstva pracovala na Spiši a v Košiciach.

    Uloža bola obcou polnohospodárskou so značným chovom dobytka. Odbytište mali v blizkej Levoči. Vyrábali sa tu šindle, tkalo sa plátno a súkno. Okolité mestá si Uložanov vážili ako ľudí svedomitých a pracovitých. Mnohí z nich sa postupne presťahovali do miest, najmä do Levoče.

    Cesta sem bola pomerne oddychová. Teraz sa napojíme na hlavnú cestu a budeme pokračovať dlhšiu dobu, obcami Vyšné Repaše, Nižné Repaše až do nasledujúcej obce. Na to aby si zistil ako sa volá, musíš k nej dôjsť. Teraz nasleduje mierne stúpanie na vrchol Krúžok a potom dlhý zjazd, až s 12%ným klesaním. Tak si to uži a nezabudni zastaviť v tretej obci. Tak počítaj:

    Aká obec sa nachádza za Nižnými Repašami po ceste č. 3214?

    Tak a sme tu... teraz nejaké informácie: K svojráznym obciam východnej časti Levočských vrchov s bohatou tradíciou a históriou patrí obec Olšavica. Chotár obce v nadmorskej výške 800 m tvoria lúky, pasienky a lesy a samotná obec sa rozprestiera v údolí, pozdĺž potoka Olšavica.

    Obec patrí k starším sídelnym celkom tejto časti Spiša. V prvej písomnej zmienke z roku 1308 sa uvádza ako osada, ktorá má byť novo založená. V tom istom roku spišský prepošt Pavol udelil Mikulášovi Sigrayovi, synovi Dionýza, kastelána Spišského hradu, možnoť postaviť v Olšavici kostol zasvätený sv. Mikulášovi a obsadiť ho farárom. Olšavica v tom čase z veľkej časti patrila rodine Sigrayovcov. Okrem nich sa v roku 1321, pri obnovení hraníc olšavského chotára, spomína ako zemepán aj Bartolomej, syn Pongráca de Polanch. V 14. a 15. storočí sa okrem Sigrayovcov, najmä v listinách Spišskej kapituly spomína aj rodina Pavla z Olšavice. v rokoch 1400-1424 sa Ján z 0lšavice stal spišským kastelánom a podžupanom.

    A teraz pokračujeme ďalej, smer Brutovce k prameňu sv. Vavrinca, k vysielaču - miernym stúpaním. Občerstvíme sa a nasleduje otázka:

    Ako sa nazýva dedina opisovaná na náučnom paneli nachádzajúcom sa pri mobilnom vysielači?

    Ako sa nazýva dedina opisovaná na náučnom paneli nachádzajúcom sa pri mobilnom vysielači?

    Obec bola založená po tatárskom vpáde v chotári obce Ordzovany, no archeologické nálezy dokazujú, že Brutovce boli osídlené ešte pred tatárskym vpádom. Prvý písomný záznam o dedine Svätý Vavrinec / Brutovce / sa viaže k roku 1268. Podkladom pre návrh obecného erbu bola obecná pečať pochádzajúca z druhej polovice 17. storočia.

    V pečati obce je vyobrazený stojaci svätec – sv. Vavrinec v pravej ruke držiaci palmovú vetvičku a v ľavej ražeň. Sv. Vavrinec sa stal patrónom obce. Jeho meno niesla aj prvá osada z ktorej sa neskôr vyvinuli Brutovce, bol mu zasvätený pôvodný kostol postavený v prvej polovici 14. storočia, prestavaný v rokoch 1779-1784. V strede neogotického oltára sa nachádza neskorogotická socha Madony v súčasnosti umiestnená v severnej časti lode. Za zmienku stojí aj gotický zvon z roku 1524 od Andreja Illenfelda. V blízkosti kostola je pamätník padlým v prvej a druhej svetovej vojne z roku 1946.

    Teraz pôjdeme po ceste ktorá vedie do lesa, (pred vysielačom doprava) popri smerovníku , ornej pôde okolo hnojiska....až k ďalšiemu smerovníku, kde zodpovieme otázku. Čaká nás rozbitá cesta, ktorá plynule prejde do lesnej cesty. Pozor, je to náročnejší úsek kvôli kameňom, ktoré sa tam nachádzajú. Tak sa pri zjazde veľmi nerozbehuj. A nezabudni zastaviť pri smerovníku:

    V akej nadmorskej výške sa nachádza Pod Področom?

    Podproč je samota na odľahlom mieste, o ktorej málokto vie. Trinásť domov akoby obchádzala civilizácia. Preto sme túto osadu vynechali aj my a pokračujeme Ďalej.

    Osada patrí katastrálne pod obec Oľšavica v Levočskom okrese. Najviac obyvateľov tu v minulosti evidovali do sto. Poslední osadníci odtiaľ odišli začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Ostalo tu len zopár domov, ktoré majitelia využívajú ako chalupy.

    Tak sme sa dozvedeli ďalšie informácie a pôjdeme ďalej. Užijete si cestu bez zbytočných otázok a zastávok. Najbližšie stojíme až v obci Bijacovce. Tak pozorne čítaj kedy a kam odbočiť. Pojdeš po zelenej značke až po najbližšie rázcestie, kde sa od tejto značky odpojíš až dôjdeš na rozbitú asfaltovú cestu. Tam odbočíš doprava, teda dole kopcom. Čaká ťa super zjazd a zaparkuješ takmer až na konci obce, aby si vedel zodpovedať ďalšiu otázku:

    V akej kultúrno-historickej pamiatke sídli Stredná odborná škola v Bijacovciach?

    Stredná odborná škola lesnícka v Bijacovciach sídli v areáli kaštieľa v Bijacovciach. V prevažnej miere je zameraná na prípravu absolventov na prácu v lesnom hospodárstve.

    Barokový kaštieľ pochádza z 18. storočia. Spolu so svojím areálom bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Slúžil ako sídlo rodu Csákyovcov po vyhorení Spišského hradu v roku 1780. Rozmerný poschodový kaštieľ odzrkadľuje spôsob života na vidieckom panskom sídle. Budova je typickým neskorobarokovým, respektíve rokokovo-klasicistickým obytným objektom umiestnenom uprostred rovinatého parku. V severnom tympanóne sú umiestnené mechanické bijúce hodiny. Plastická výplň južného tympanónu je označovaná ako erb rodu Csáky.

    V kaštieli sa konajú aj rôzne udalosti ako napríklad Dni svätého Huberta, svadby či oslavy.

    V areáli parku a kaštieľa sa nachádza aj zverník Daniela škvrnitého, kde môžu návštevníci pozorovať niekoľko kusov tohto plachého párnokopytníka. Zverník patrí pod SOŠ lesnícku, ktorá tam sídli.

    A ide sa na hrad, teda aspoň do jeho blízkosti. Ale ak máš čas, určite sa zastav aj na hrade.

    Pokračujeme ďalej cestou z Bijacoviec rovno, popod diaľnicu a na križovatke pôjdeme tiež rovno, do kopca, kde Spišský hrad budeme mať po pravej strane. Keď sa dostaneme na vrchol kopca, na križovatku v tvare T, odbočíme vpravo k hradu. Pri parkovisku sú tabule, kde sa môžeme dozvedieť niečo viac o histórii hradu, ak nemáme čas sa tam dostať. Otázka znie:

    V ktorom roku vyhorel Spišský Hrad?
    Táto informácia ti bola poskytnutá v predošlej otázke, v popise kaštieľa...

    Spišský hrad za začal budovať už v 12. storočí. Mohutná strážna veža, ktorá bola prvou kamennou stredovekou stavbou na hradnom kopci sa však zrejme ešte pred koncom storočia zrútila. Najstaršie dochované a zároveň najvzácnejšie časti hradu pochádzajú z prvej polovice 13. storočia. Románsky palác a strážnu vežu bergfrit si nechal vybudovať vojvoda Koloman, syn uhorského kráľa Ondreja II. V nasledujúcich storočiach hrad menil svojich majiteľov a tiež svoj vzhľad. Najväčšia zmena hrad zasiahla v 15. storočí, keď k dovtedajším nádvoriam pribudlo nové, veľké dolné nádvorie. Hrad získal impozantnú mohutnosť a rozlohu 4,15 ha.

    Od 15. storočia bol vo vlastníctve významných uhorských rodín. Postupne sa na ňom vystriedali Zápoľskovci, Turzovci a Čákiovci. Každá rodina si hrad prispôsobila pre svoje potreby. Na začiatku 18. storočia sa však významne zmenili nároky šľachty na vtedajšiu bytovú kultúru. Obrovská stavba bola nepohodlná, náročná na údržbu a hlavne nemoderná. Rodina Čákiovcov si v okolí Spišského hradu začala budovať pohodlné kaštiele a hrad opustila. V roku 1780, už opustený hrad, zničil mohutný požiar, po ktorom sa zmenil na ruinu.

    Teraz sa presunieme do Spišského podhradia a známeho cirkevného komplexu Spišská Kapitula. Od spodného parkoviska vedie značená náučná trasa Sivá Brada - Dreveník na ktorú je potrebné sa pripojiť. Možno niektoré úseky nebudú bezpečné na jazdu bicyklom, preto je potrebné si dávať pozor a radšej ho potlačiť. V Spišskom Podhradí sa držíme hlavnej cesty, ktorá nás zavedie prudkým stúpaním až k týmto kultúrnym skvostom, na ktoré sa viaže nasledujúca otázka:

    Koľko veží má diecézna katedrála sv. Martina?

    V Spišskom Podhradí je jedná z posledných možností na občerstvenie sa v miestnych potravinách, či reštauráciách. Ak máš ale chuť na niečo tradičné, tak po tejto zastávke sa nachádza Spišský Salaš.

    Spišská Kapitula, pôvodne samostatné cirkevné mestečko, ktorého pôvod siaha ďaleko do stredoveku, je dnes mestskou pamiatkovou rezerváciou v katastri mesta Spišské Podhradie. Opevnenému komplexu budov s nesmiernou kultúrno-historickou hodnotou kraľuje prekrásna neskororománska Katedrála sv. Martina, majestátny chrám s dvoma vežami a mimoriadne cenným interiérom postavený v 13. storočí. Chrám je v stanovených hodinách otvorený i pre širokú verejnosť. Okrem katedrály sv. Martina možno v Spišskej Kapitule obdivovať (avšak už iba zvonku) napríklad historickú budovu seminára, hodinovú vežu či neskororenesančný biskupský palác zo 17. storočia. Dnes v tomto cirkevnom komplexe sídli diecézny biskup a budova seminára slúži pre výučbu budúcich kňazov.

    Ak sme sa neobčerstvili, jednou z posledných možností je Spišský salaš, ktorý budeme onedlho míňať. Zo Spišskej Kapitule je potrebné vyjsť hlavnou cestou smer Levoča. Miernym stúpaním a aj následným klesaním sa dostaneme ku gejzíru nazývanému Sivá Brada. Už z diaľky je možne pozorovať kaplnku, ktorá sa na vrchole tohto kopca nachádza, takže určite nezablúdiš. Otázka pre teba:

    Z akého podložia vyviera gejzír na vrchu Sivá brada?

    Sivá Brada je travertínová kopa nachádzajúca sa neďaleko Spišského Podhradia. Na vrchole vyviera minerálny prameň vytvárajúci malé jazierko, ďalšie minerálne pramene vyvierajú v okolí. V súčasnosti je to národná prírodná rezervácia. Jedná sa o travertínovú kopu, ktorá má výšku od úpätia až po vrchol zhruba 25 metrov. Pozoruhodná je v tom, že na rozdiel od iných, podobných kôp ide o "živú" travertínovú kopu. O jej život sa stará vyvierajúca voda a preto sa travertínový kopec každý rok rozširuje.

    Mineralizovaná voda na Sivej Brade vyviera na viacerých miestach, najvýraznejšie však na severe a na juhu kopca. V minulosti tu bol dokonca gejzír, ktorý dosahoval niekoľko metrovú výšku. Objavoval sa niekoľko krát denne. Postupom času však erupcie oslabovali, až úplne zanikli. Dnes tu už ostal len pokojný výver bublajúcej vody, ktorý je spôsobený únikom oxidu uhličitého. V období sucha však aj tento bývalý gejzír môže vysychať. Našťastie je tu niekoľko ďalších prameňov, ktoré nevysychajú ani v lete.

    Teraz pokračujeme hlavnou cestou, stále smer Levoča, popri diaľnici, na kruhovom objazde na druhom výjazde. Prvá obec, ktorú budeme míňať sú Nemešany. Nie je potrebné sa tu zastavovať, tak ideme ďalej, až na koniec nasledujúcej obce. Najvhodnejšie bude zastaviť pri miestnom motoreste, kde získaš odpoveď na otázku:

    Akej pochutine je venované netradičné múzeum v obci Klčov?

    Múzeum medu, ktoré v obci otvorili v roku 2015, sa nachádza hneď pri ceste smer Levoča – Prešov. Drevenica svojím zjavom láka pocestných na krátke zastavenie. V múzeu sa nachádzajú tradičné produkty včiel, med, propolis, peľ, záujem je aj o kvalitnú medovinu. Exteriér aj interiér múzea tematicky dopĺňajú plastiky a zariadenie, ktoré vyrobili zruční remeselníci z územia Miestnej akčnej skupiny LEV. Nachádza sa tu napríklad včelárska kukla, mriežka, ktorá rozdeľuje matku od robotníc, medomed z roku 1950 na stáčanie medu, rôzne pierka na zhrňovanie včielok do úľov či jednorazové úle, ktoré používali starí otcovia. Ak máš čas, určite sa tu zastav!

    Je potrebné odbočiť z hlavnej cesty, smer Spišská Nová Ves. Áno, už sa nám cesta kráti. Mierne stúpanie a pomerne zatáčkovitá cesta nás privedú do obce Domaňovce. Naša zastávka je ale až v nasledujúcej obci, tak pôjdeme ďalej... A teda:

    Aký šperk má obec Jamník vo svojom erbe?

    Spišská obec Jamník sa rozprestiera na ploche cca. 814 ha v južnej časti Hornádskej kotliny v doline potoka Jamníček. V obci žije 1122 obyvateľov v 318 rodinných domoch a dvoch bytových domoch. Národnostné zloženie obyvateľov obce je rovnorodé. Väčšina obyvateľov uvádza slovenskú národnosť.

    Dejiny obce siahajú až do praveku, o čom svedčia početné archeologické vykopávky, ktoré sa datujú do neskorej doby kamennej, čiže 3. tisíc rokov pred Kristom. V 6. storočí n. l. jamnícky chotár začínali osídľovať prví Slovania, ktorých potomkovia tu žijú dodnes.

    V stredovekých listinách sa po prvýkrát spomína rovnomenný potok (pod názvom „Yemnik“) pretekajúci obcou roku 1255 a samotná obec roku 1277.

    Symboly obce vychádzajú z historických prameňov a dokumentujú úctu Jamníčanov k dedičstvu ich predkov. Erb obce pochádza zo 17. storočia, pričom pri slávnostnej forme sa používa ako štít, ktorý drží sv. Bartolomej (patrón miestneho kostola) v ľavej ruke a v pravej ruke nôž. Od sfarbenia erbu je odvodená vlajka obce zložená z 5 pozdĺžnych pruhov v poradí zelený, žltý, biely, žltý a zelený. Pečať obce je kruhová.

    Na hlavnej križovatke v Jamníku, kde je značenie STOP, odbočíme vpravo a pokračujeme stále až do nasledujúcej obce, ktorá je celá v kopci. Odpoveď na otázku nájdeš, uprostred obce, pri autobusovej zastávke, na starej ošarpanej budove. Musíš teda najprv zísť zjazdom dole....

    Koľké výročie od založenia oslavovala obec Odorín v roku 2013?

    Prvý krát sa spomína v listinách z roku 1263. Písomná zmienka sa týkala predaja majetku patriaceho do súčasného chotára obce. Zo súvislostí je isté, že v tomto roku bol už významnou usadlosťou a spĺňal všetky podmienky, aby bol pojatý do práve sa organizujúceho Spoločenstva spišských Sasov, ktoré dostalo svoje veľké privilégium v roku 1271.

    V súčasnosti má 944 obyvateľov. I dnes prevažuje poľnohospodársky charakter obce, no vznikli tu i niektoré výrobné súkromné podniky. Sakrálnou dominantou obce je katolícky kostol sv. Mikuláša biskupa. Bol postavený v neskororománsko – ranogotickom slohu v druhej polovici 13. storočia. Pôvodne bol jednoloďový, zaklenutím lode na stredný stĺp okolo roku 1380 dostal zdanlivo dvojloďovú sieňovú dispozíciu. Stavebná činnosť kostola vyvrcholila v roku 1807, kedy bola dobudovaná kaplnka Panny Márie Snežnej, s krásnym portálom.

    K pamiatkam radíme aj budovu fary. Je postavená na staršom barokovom základe, klasicisticky upravená roku 1826. V blízkosti sa nachádza nová farská budova, južne starý cintorín. Medzi pamätihodnosti môžeme zaradiť dom pplk. Michala Kubinu – príslušníka Anglického kráľovského letectva v 2.sv. vojne.

    To bola naša posledná zastávka, teraz už len správne navigovať na miesto odkiaľ sme vyštartovali. Tak pozorne čítaj.

    Naďalej pôjdeš hlavnou cestou, stále rovno....keď po ľavej ruke budeš míňať závod Embraco, tak spozornieš, pretože na najbližšej križovatke odbočíš v pravo. Cesta sa zatočí, prejdeš krátkym podjazdom, až sa dostaneš na križovatku, kde odbočíš vpravo. V pozadí už určite vidíš vežu kostola. Aby sme sa presvedčili, či si prešiel železničným priecestím a vošiel do mesta správnym smerom, otázka znie:

    Akú značku čerpacej stanice sme po ľavej ruke míňali pri vstupe do mesta?

    Už len pokračuj stále rovno. Najlepším orientačným bodom ti je kostolná veža.

    Tak a sme doma, teda na mieste štartu. Dúfam, že si došiel až sem a nie si niekde v Košiciach 😀 Nezabudni vrátiť eBike ak si si ho požičal/a.

    Ďakujeme ti, že si sa rozhodol/a podporiť práve tento projekt. Dúfam, že si sa niečo nové naučil/a a nabudúce si vyberieš ďalšiu z našej ponuky vychádzok.

    S pozdravom

    tím Wandrak